Čo urobiť v prípade, že ste obeťou domáceho násilia

Nikto nie je povinný znášať násilie zo strany partnera. Chyba je vždy na strane násilníka, nie na strane obete! Obeť sa nemá za čo hanbiť. Takmer vždy je prvý prejav násilia iba začiatkom. Neverte partnerovi, keď vám tvrdí, že sa zmení. Keď už sa stanete obeťou domáceho násilia, nehanbite sa, nestrácajte odvahu, jednajte ihneď a nepodceňujte situáciu. Hľadajte pomoc a podporu. Prvý krok je obvykle najťažší, ale nezabudnite, že každá situácia sa dá riešiť. Skúste urobiť aspoň zopár krokov, alebo oslovte niekoho kto Vám s tým pomôže.

• Pokúste sa násilie zastaviť hneď na začiatku, kým ešte máte dosť síl.

• Ak sa Vám nepodarí zastaviť násilie vlastnými silami, vyhľadajte okamžite pomoc odborníkov - právnika, lekára, polície, krízového centra, alebo organizácií na pomoc obetiam! 

• V prípade akútneho nebezpečia volajte ihneď políciu ( 112 ).

• Ak ste napadnutá počas volania na políciu, nezaveste a kričte! Po príchode policajtov choďte s nimi do inej miestnosti, aby ste mohli hovoriť bez prerušovania.

• Pokiaľ nemáte prístup k telefónu, pokúste sa utiecť a zavolať pomoc napr. od susedov, z telefónnej búdky....

• Po útoku neupratujte ihneď - dôkazy ( rozbité sklo, vytrhané vlasy, roztrhané oblečenie ... ) , ak je to len trochu možné pozbierajte do igelitového sáčku a dajte ho polícií ako dôkazový materiál. Rovnako ak máte možnosť vyfotografovať miesto činu, urobte tak a fotografie dajte vyvolať aj s dátumom. Zistite si mená a čísla policajtov, ktorí za vami prišli a ktorí udalosť vyšetrovali.

• Ak máte nejaké zdravotné alebo psychické problémy alebo ak ste zranená (aj keď ide "iba" o modrinu), vyhľadajte okamžite lekársku pomoc. Lekára informujte a vyžiadajte si zápis do vašej zdravotnej karty alebo si nechajte vystaviť lekársku správu.

• Lekárske záznamy vám môžu neskôr pomôcť pri rozvode, pri súdnom zverení detí do vašej starostlivosti alebo pri trestnom stíhaní násilného partnera.

• Povedzte o svojej situácii ďalším ľuďom - nejakej priateľke alebo niekomu z rodiny, komu dôverujete. Poproste ich o podporu.

• Ak sa rozhodnete odísť, premyslite si dopredu bezpečnostný plán, aby ste neohrozila seba alebo svoje deti. Ak je to možné, neodchádzajte bez detí, mohlo by byť ťažké získať ich naspäť. Máte právo deti so sebou zobrať, nejde o únos.

• Nepopierajte násilie pred deťmi, povedzte im pravdu tak, aby jej porozumeli.

• Poučte svoje deti a určite im bezpečné miesto v byte / izbu /, ktorá sa dá zamknúť, alebo v susednom dome, kde môžu vyhľadať pomoc. Poučte ich, že ich úlohou je ostať v bezpečí a nie Vás chrániť.

• Pokiaľ je to možné, dohodnite si dopredu bezpečné miesto, na ktorom môžete v prípade úteku nejaký čas zostať (rodičia, príbuzní, známi alebo azylový dom)

• Naplánujte si najbezpečnejšiu dobu na útek.

• Noste so sebou čísla známych, príbuzných alebo azylových domov, na ktoré sa môžete obrátiť so žiadosťou o pomoc (dajte si ale pozor, aby tieto čísla nenašiel Váš partner).

• Nachystajte si základné veci, ktoré budete pri úteku potrebovať. U niekoho, komu veríte alebo v práci si odložte náhradné kľúče, lieky, lekárske záznamy, dôležité dokumenty príp. nejaké oblečenie.