Psychodynamická / hlbinná psychoterapia

Vytlačiť

Vidí človeka, jeho komunikáciu, správanie a konanie, ako odraz hlbších psychických štruktúr (napr. pocitov, postojov, potrieb), ktoré môžu byť neuspokojené alebo blokované. Táto terapia môže pacientovi pomôcť, aby lepšie porozumel sám sebe. Terapeutický rozhovor s klientom pomáha odokrývať dosiaľ neuvedomované a deštrukčné pôsobiace myšlienky a emócie, či traumatizujúce zážitky, ktoré - ak neboli správne spracované - majú vplyv na človeka a jeho vzťahy v súčasnosti. Hlbinná psychoterapia sa snaží o transformáciu neriešiteľných (neurotických) konfliktov do subjektívne znesiteľnejšieho stavu. Je zameraná na odkrývanie jeho nevedomých konfliktov, s ktorými sa potom učí efektívnejšie vysporiadavať. Pomáha tiež pacientovi nahliadnuť do toho, ako rôzne skúsenosti z detstva spôsobujú, že sa teraz cíti neúplný, úzkostný, že má nízku sebaúctu, čo zhoršuje jeho fungovanie v dospelom živote. Táto forma terapie vychádza z premisy, že naša duševná pohoda je ovplyvňovaná nevedomými konfliktami, významnými zážitkami z detstva a bolestnými pocitmi, ktoré sú v pozadí rôznych obranných mechanizmov.

Psychoanalytická psychoterapia je vlastne dôsledné prebádavanie citového života človeka, vplyvov, ktoré ovplyvňovali a formovali budovanie jeho osobnosti od jeho narodenia. A to nie len na rovine, ktorú si klient racionálne uvedomuje, ale i na hlbších – podvedomých a nevedomých jeho duševných úrovniach. V rámci tejto psychoterapie sa napomáha klientovi emočne znovuprežiť, rozpoznať a uvedomiť jeho hlbšie, dovtedy mu neznáme súvislosti, ktoré si v sebe nesie a pomáha mu - či úplne, alebo aspoň čiastočne, sa spod ich blokujúceho vplyvu vymaňovať.

Psychoanalýza má svoju nesmierne bohatú, vyše 100 rokov kriticky rozvíjanú teóriu a prax. Dnes je to v západnom svete (kultúrou a hodnotami nám najbližšom) najsilnejšia a najčastejšie praktizovaná psychoterapia. Okrem teórie osobnosti a vzniku porúch, má prepracované svoje špecifické psychoterapeutické postupy. Najznámejšou technikou sú voľné asociácie a analýza snov, analýza fantazijných obrazov, spontánnych kresieb a iné techniky. Cieľom dobrej terapie je zmena, teda nie - ako sa často myslí, že „chcem vedieť..., resp. poviem vám..., čo je za tým...,čo je to..., že mám ten problém“ - teda cieľom nie je racionálna informácia.

Psychoanalytická prax nekladie dôraz na to „dozvedieť sa informáciu“, ale na „precítiť, zažiť, znovuprežiť“. Cesta ku zmene nie je cez uspokojenie vedomej racionality, ale cez otvorenie emocionality, znovuoživenie prežívania: smútkov, strachov, agresií, túžob, nenávistí, hanby, bezmocnosti, bolesti,osobnej bezvýznamnosti a atď. Nie myšlienky, nie slová nás zaťažujú, blokujú – ale ich emočný obsah a kontext - a ich dopad na naše emočné prežívanie a cítenie sa. A to hlavne a často ten ich emočný obsah, ktorý si vedome vôbec neuvedomujeme - že je v nás prítomný a že v nás pôsobí.